Bol raz jeden chlapec. Volajme ho trebars Boris. Vela cital, ucil sa,
Bol raz jeden chlapec. Volajme ho trebars Boris. Vela cital, ucil sa,
pozeral dokumentarne filmy. A hovoril si, ze ked raz bude velky, vymysli nieco
velke a bude slavny. Bude vedec, vynalezca, badatel. Bolo mu to jasne. Niet o
com pochybovat.
Medzi rovesnikmi ho mali skor za cudaka ako za seberovneho. Jemu to nevadilo.
Nemal sa s nimi o com rozpravat, ich nezaujimali najnovsie objavy v astronomii,
fyzike, matematike, chemii, elektronike, kybernetike. A jeho nezaujimalo kto ma
co oblecene, kde sa hra aky futbalovy zapas, kto bude rozhodca, kto vyhra
superstar, a podobne hluposti.
Boris si robil doma rozne hracky. Robota, ktory ho vzdy pozdravil, ked
dosiel domov. Pouzival ho namiesto budika a dialkoveho ovladaca. Staru
premietacku na diapozitivy prerobil na vystupny monitor z vreckoveho pocitaca,
takze si na plafon po veceroch premietal filmy, ukludnujuce a meditacne obrazce.
Az jedneho dna, v jedno jarne nedelne rano dostal napad. No nedostal ho
hned ako vstal, ale pod vplyvom udalosti. Za vsetko mohlo zmena casu zo zimneho
na letny. Proste, v noci sa mali hodinky posunut o hodinu dopredu. Nic neobvykle.
Lenze ako postupne clenovia rodiny vstavali, kazdy posunul tie hodinky, na ktore
natrafil. A ked vstaval Boris, tak ten proces bol v plnom prude. A tak na
niektorych hodinkach bolo pol deviatej, na inych pol desiatej, pol jedenastej,
pol osmej, pol dvanastej. Proste si kazdy mohol vybrat cas, aky mu vyhovoval.
Samozrejme stacilo zapnut radio, ci televizor. Ale to nie je podstatne, ked
sa na tom dopozabavali, Boris uz sedel pri ranajkach s indiferentnym vyrazom
a nad niecim meditoval. A tak vymyslel stroj casu. S ktorym sa bude dat pozriet
do minulost, i do buducnosti. To nema nikto, s tym dokaze zaimponovat akemukolvek
dievcatu! A este ako vedlajsi produkt, bude slava a aj peniaze, za ktore si bude
moct dovolit dat postavit super laboratorium. A nieco ostane aj rodine. A tak
budu vsetci spokojni.
Zistil vsak, ze nema dostatok informacii a poznatkov na zostrojenie takehoto
stroja. A tak muselo prejst velmi vela casu, velmi vela rokov, velmi dlhych
studii, kym sa dostal do dobre vybaveneho laboratoria a dostal svoj vlastny
projekt, na ktorom mohol neobmedzene a bez priamej kontroly nadriadenych pracovat.
Jedneho dna, ked robil nejake pokusy s magnetickou rezonanciou v silnom
elektrosatickom poli, doslo k zaujimavej udalosti. Laboratorne hodiny umiestnene
v tomyo poli sa posunuli o jednu sekundu dopredu a po vypnuti pristrojov
ukazovali znova spravny cas. Uz samo o sebe to, ze sa atomom riadene hodiny
prekalibrovali, bolo nieco neskutocne. Ale ze sa vratili k povodnej hodnote to
uz bolo nieco hraniciace so zazrakom. Nastastie bolo zapnute registracne
zariadenie, takze sa zaznamenali hodnoty vsetkych pristrojov, ich poloha a
zoskupenie, udaje o podmienkach v laboratoriu, ako aj udaje o slnecnej cinnosti,
zemskeho magnetickeho pola a tisice dalsich udajov, pomocou ktorych bolo mozne
zopakovat akykolvek nahodny efekt pocas experimentov. Mimochodom, toto zariadenie
bolo dlhe veky snom vsetkych experimentatorov a az Boris odstranil tento deficit.
Vdaka tomuto vynalezu vlastne dostal aj toto laboratorium. Ale to je pre nas
pribeh vec nepodstatna, vedlajsia.
Po dalsich mesiacoch studovania, badania a analyz situacie, Bosris dosiel
k presvedceniu, ze naozaj doslo k tomu, co naznacovali pristroje. K posunu casu.
Experiment sa dal kedykolvek zopakovat, ale Boris bol opatrny. Kym nedokazal
vysvetlit ukazy, neopakoval tento pokus. Az ked si bol isty, ze ako cely
mechanizmus posunu casu funguje, ako treba nastavit a ovladat jednotlive
parametre, aby doslo k posunu pozadovanej hodnoty, az potom pristupil k dalsim
experimentom.
Bral vsak do uvahy nielen aspekty vedecke, ale aj spolocenske, politicke
a v neposlednej rade vojenske. Pretoze si vedel hned predstavit, ako sa armadne
hordy spolu s obrovskymi kopami zbrani presuvaju hore dole po case. Vedel si
predstavit primitivnych zbohatlikov, ktori by ziskavali peniaze pomocou stavok
v minulosti, alebo poznatkov o buducich akciach. A vedel si predstavit hned
aj to, aky by to bol zivot, keby takito ludia by mali moc vo svete. Nie ze by
nemali uz teraz, ale mali by ju este vacsiu a este neobmedzenejsiu.
A tak celu myslienku volneho cestovania casom zavrhol. Svoj vynalez chcel
pouzit na lepsie ucely. Na zachranu zivotov pri nehodach, pri prirodnych
katastrofach. Cele zabudoval do puzdra od hodiniek. Takych, co aj tak nosi
vacsina ludi. Nastavil ich tak, ze sa pozerali jednu minutu do buducnosti a
akonahle by malo dojst k necakanej udalosti s katastrofalnymi ucinkami, upozorni
na to svojho majitela. Tak aby ten sa stihol zachranit.
Pravnicka firma institucie chcela predat patent za miliardy dolarov
nadnarodnym koncernom. Boris jednoznacne odmietol. Potom navrhli, aby iteto
koncerny vyrabali tieto zachranne pristroje za desattisice dolarov a predavali
ich bohatim a mocnim. Boris aj toto zamietol. Potom ho chceli prepadnut, ale
vdaka svojmu pristroju sa zachranil.
Bolo evidentne, ze pravnici su na tieto koncerny napojeni a vlastne sluzia
len pre ich zaujmy. Tak si nasiel malu pravnicku kancelariu, ktora ledva
prezivala, ale na ktoru mal dobre referencie. Pozadoval zabezpecit, aby sa
vyroba zadala malym nezavisvlym vyrobnym zavodom po celom svete. Kazdy
pracoval na sucastiach, ktore vlastne sa nedali zneuzit. Pristroje sa nakoniec
smu predavat len za jeden dolar. Nie viac. Aby sa k pristroju dostal ktokolvek.
Vyrobne naklady boli aj tak radovo do desat centov. Samozrejme bola zabudovana
aj ochrana pred rozobratim, ale vysvetlovat jeho system je pre nas nepodstatne.
Po rozsireni tychto osobnych zachrancov klesli obete nehod, vrazd a
katastrof na neskutocne male mnozstvo. Vacsinu islo bud o ludi, ktori nemali
svoj pristroj, alebo ignorovali jeho hlasenia. A skoncila aj vacsina vojen,
ako aj pocet teroristickych utokov klesol na zanedbatelne mnozstvo.
Boli spekulanti, ktori chceli zretazit pristroje tak, aby videli dalej do
buducnosti. Aj proti tomu bola ochrana, pristroje jednoducho nereagovali jeden
na druhy. Len na udalosti okolo seba.
A tak sa obraz sveta zmenil. Na nepoznanie. Energia vynalozena na zbrane a
na nicenie sa presunula inam. Netvrdim, ze sa nenasli a nenajdu ine formy
nasilia, ale to je zas o inom. Ludia od armady vlastne nic ine nevedia. Ako ani
teroristi, vrahovia, a im podobne dusevne postihnuti ludia. Budu vecne vymyslat
nie ako pomoct, ale ako ublizit. Ale toto bolo v historii ludstva prvy pripad,
ze boli jednoducho kratki na malinkaty pristrojcek, ktory nedokazali prekonat.
A svet uz caka len na cloveka, ktory vymysli nieco proti podvodnym praktikam
niektorych pravnikov, proti vydieraniu a psychologickemu utlaku.
Ale to je zas iny pribeh.
:)
|
