Americka opica I. (ruka)
Americka opica I. (ruka)
PÍP, PÍP, tresk, chraps, AÚ, došľaka! ..... to sú zvuky z mojho rána.
Budík som trafil super, už si nepípne. Horšie je, že som si rozrazil ruku.
Nuž čo, zafačujem a kým pôjdem z domu snáď sa to zahojí.
Nezahojilo. Mrcha. Stále kvapká krv. To mi ešte chýbalo.
No nič, idem k lekárke, našťastie má dnes doobeda. Volám ešte z mobilu do
roboty, že neprídem, keď mi vypovie baterka. Aha, nenabil som ju.
V čakárni je plno dedkobabiek. Tak si teda postojím.
- "Ja už nemám z dóchodku ništ, tá vláda s tým ništ nerobí, len furt rokujú!
To za komunistov nebolo!"
- "Veru, mlieko bolo 2 koruny a včul? Hriech pýtať za to teľo peňazí."
- "A to všetko to tí maďari, lebo im treba školy platit, a učitelov
maďarských a univezity. A slovensky sa nenaučá!"
- "Veru, mojho starého otca mlátili v škole trstenicou, lebo sa nenaučil
očenáš po maďarsky!"
Už ma to začínalo štvať. Ruka mi krvcála, nudil som sa, zavolať som si nemohol.
Tak som sa spýtal:
- "A prečo by sa mali učiť po slovensky?"
Reakcia prišla úplne blekovo:
- "Jak prečo? Šak to je štátny úradný jazyk, né? Šeci ním musá hovoriť!"
Súhlasne prikivujem a nevinne sa pýtam ďalej:
- "A ten váš dedo, to bolo za rakúskouhorska?"
- "Hej hej, ešte za toho cisára, čo ho potom v Sarajeve zastelili. Dedo
mi o tom vela rozpraval!"
- "A to sa v rakúsko-uhorsku ako vlastne hovorilo?"
- "Toť ve Vídni, v Prahe, v Čechách to po nemecky v Budapešti a u nás hlavne
maďarsky, šak to sme boli ako uhorsko, víte?"
- "Takže to váš dedo sa očenáš nenaučil v štátnom úradnom jazyku, nie?"
Jóój to som si dal! Ja reku trocha poškádlim starenky, ale zle to vypálilo!
Normálne ma skoro tlkli po hlave kabelkami. A dostal som nálepku "maďarský
šovinistický maďarský iredentista".
Našťastie sestrička zbadala moj zakrvavený obväz, takže ma hneď zobrala
dovnútra, inak by to bolo so mnou asi zle skončilo. Ale tie kliatby, čo ma
sprevádzali! Našťastie sestrička (záhoráčka jak repa) ich rázne okríkla,
a tetušky si v momente sadli, ani nepípli.
Trocha to štípalo, ale čosi doktorka zakúzlila, prestalo to krvácať.
- "Mám s tým ísť do roboty?"
- "Dnes radšej nie. Zajtra už môžete, ale dávajte si pozor, dobre?"
Tak som šiel do mesta. Teda šiel - chcel som nastúpiť do električky.
Električka stojí na zastávke, ja mačkám tlačítko na otváranie dverí. Nič.
Mačkám tuhšie, furt nič. V zrkadle vidím ako sa vodič škerí. Potom sa pohne
a ide preč a už vidím len čísla 4447.
Počkal som na ďaľšiu. V tržnici som stretol Paľa. Dlho sme sa nevideli,
on je nezamestnaný, má čas, tak sme si sadli na pivko. Pokecali sme pri pár
pivách (ja som mal fakt len dve, ale Paľo ich stiahol zo štyri).
Dal som mu kontakt na jednu firmu, kde zháňali skladníka, nech skúsi.
Tu vbehli do krčmi kukláči.
- "Policajná akcia! Ruky na stôl pred seba, nehýbať sa, nerozprávať sa, nepiť!"
Tak sme si vyložili paprče na stôl a tak. Jeden mudrlant pri susednom stole sa
začal priečiť:
- "Jano čo sa ondíš, šak ťa poznám!"
No poriadne ani nedopovedal, už stál s rukami opretými o stenu, nohy
naširoko od seba. Ale brblal cosi nespokojne ďalej, tak nejaká cudzia noha mu
náhodou potiahla jeho nohy ďalej od steny až zhupol nosom na zem. Jeden kuklac
si naňho položil nohu a brokovnicou mu mieril na hlavu. Myslím, že už pochopil,
lebo prestal remcat.
Pred tržnicou som stretol Janu. Je to 22 ročná veľmi atraktívna kočka,
ktorá to o sebe vie. Išla z pohovoru, ale ešte nevie výsledok. Tak som jej
zaželal úspech a chcel som sa vypariť. Predsalen idem zo zafajčenej putiky,
smrdím od doktorky, a z úst ešte aj to pivo. Ale Jana bola na koni,
evidentne sa povzniesla nad takéto poklesky. Tak sme si sadli do neďalekého
espressa. Dali sme si kávu, ale Jana potom priobjednala vodku. Vraj to nemozeme
len tak na sucho. Potom bola ešte jedna, a tuším aj tretia.
No našťastie nebývala ďaleko odo mňa, tak som ju cestou domov trochu
podopieral. Samozrejme som trocha ťažil zo situácie, lebo som si ju viac
pritískal, než bolo nutné, ale nemyslím si, že by jej to vadilo.
- " A čo vlastne máš na tej ruke?"
Tak som porozprával rannú príhodu. Nešetril detailami, troška preháňal,
aby to bolo zaujímavejšie.
- " Teraz nemôžeš umyť riad, že?"
- " Dnes určite nie."
- " Vieš čo, ja ti ich umyjem! A potom pôjdem domov. Takto aj tak nemôžem
prísť k našim."
Nebol som tak blbý, aby som odmietal. Z umývania riadu aj tak nič
nebolo. Urobili sme si (teda ja som podaval suroviny a Jana robila) niečo
pod zub. Našiel som dve fľašky vína, a nechceli sme aby sa pokazili.
Na druhý deň ráno ma budilo PÍP-PÍP, ale nebol to môj budík.
Janin mobil. Jana bleskovo vbehla do kúpeľky, potom vybehla na záchod,
zase do kúpeľky, potom do izby, ešte niečo zobrala z kabelky, zase kúpeľka.
Keď mi dala rýchly bozk na rozlúčku medzi dverami, ešte sa šeptom spýtala:
- "Že sme nič nerobili? Že? Ja som bola akási zjetá. Nepamätám sa na nič.
Že nič nebolo?"
- "Neboj." povedal som a zavrel za ňou výťahové dvere. Nechcel som jej
kazit deň, keď ja som mal tak perfektnú noc.
:)
|
