Tri hodiny popoludní, v nedeľu, nečakane zazvonil zvonec. Peter s Janou
Tri hodiny popoludní, v nedeľu, nečakane zazvonil zvonec. Peter s Janou
prekvapene pozreli na seba. Dvere sa otvorili a do bytu sa s veľkým
:
"Haló, kde ste kto? Pišiel strýko Karol!" - nahrnul strýko Karol.
"Počul som, že ste si kúpili obývaciu stenu, tak reku prídem pozrieť,
čo ste to vlastne kúpili. Poviem vám dnes sa predáva všelijaký šmejd
a vy hneď hŕŕ do obchodu a zoberete to, čo vám zrovna núkajú. Nie ani
sa nebudem vyzúvať, idem hneď ďalej. čakajú ma totiž u Novákovcov.
To je ona? To ste to už stihli aj postaviť? Hm, pekné. Ale na prvý pohľad
nedám! Peter poď sem, niečo ti na tom ukážem. Janka, zatiaľ postav nám
postav na kávičku, dobre !?"
Strýko Karol okamžite organizoval. Ukazoval Petrovi ošúchané hrany,
kde tu poškrabanú dýhu a hneď si všetko zapisoval. Peter sa ešte od
údivu nestihol spamätať, keď strýko začal s celou stenou lomcovať. Dvoje
dverí sa otvorilia povzpadúvali nejaké drobnosti.
"Teda nič moc, to ste si ma mali zavolať . Takto ledabolo to upevniť!
Ale ,koniec koncov , to je tvoja vec. Vieš čo mi však vadí? To usporiadanie!
Kto to kedy videl, skrinky dole a police hore? Veď to vôbec nie je estetické.
A je to aj proti zásadám moderného, toho ... disajnu. Mám o tom doma
knižku, ak chceš požičiam ti ju. Dnones šróbovák a kombinačky. Ja to
zatiaľ vyložím!"
Peter celý ohromený odišiel do kuchyne.
"Jana, prečo si ho volala?"
"Ja nie, myslela som si , že ty!"
"No nazdar! Čo teraz?"
Medzitým strýko začal vykladať obsah novej, novučičkej obývacej steny,
ktorú včera tak urputne staval Peter so svojím kamarátom. Akosi mu to
však nešlo od ruky. Chvíľami si obzeral knižky, kde tu sa do niektorej
začítal, obzeral si rodinné album, fotky z dovolenky. Poctivo spočítal
plienky, čo mala Jana prichystané a pokrútil hlavou.
Peter vošiel do izby s náradím a našiel strýka, ako s tužkou v ruke
niečo ráta na okraj starých novín. Viditeľne sa mu niečo nepáčilo.
"Niečo nám k tomu zabudli dať, alebo rozmery nevyhovujú?" - spýtal sa
s obavami v hlase Peter.
"Sznku horšie. Našiel som vaše vkladné knižky a vyrátal som si, že tú
pôžičku budeš splácať aspoň 10 rokov. A to ešte nemáš auto. Dovtedy
budeš mať štyri deti, možno už piate bude na ceste. Plienok máte málo,
výbava skoro žiadna. No hrôza! Poď , sadni si a vysvetli mi, ako si
predstavuješ, že z toho budeš žiť. Tak ľahkomyselný asi nie si, aby
si nechal rodinu hladovať. No prosím, začni!"
Peter si sadol na operadlo kresla, v rukách stále držiac náradie.
"Strýko, tak prišli ste kôli stene, alebo sa spýtať ako si žijeme. Ste
tu chvíľku, rohádzali ste celý obyvák a teraz vyhutujete, či nezomrieme
hladom!"
" Koľko je vlastne hodín? Štvrť na štyri! O tretej ma čakali u Novákovcov.
Tak sa majte, zajtra prídem pozrieť, ako ste to poskladali. Dúfam, že
to nebude treba prestavať. Tak, ahojte!" - skrýkla jeho hlasom chodba
a buchli dvere. Jana sa práve objavila vo dverách kuchyne s táckou v
ruke .
"Káva ...." - a ostala stáť.
Odišla z útulnej izby a teraz sa ocitla na prahu vykradnutého bytu.
Je nedeľa 15:16 a v jednej domácnosti práve začína jedno tiché nedeľňajšie
popoludnie.
1986©
:)
|
