Grecko 2
Grecko 2
(pokracovanie)
Meteora
Fantasticky kraj. Skaly, skaly, skaly ... atd.
A skaly :)
A pod nimi mestecko, cesty a ludia. A na nich: klastory.
Nie hociake. Nedostupne. Niekde medzi nebom a zemou, kde by sa dalo
dobre rozjimat, meditovat, nechat volne unasat ducha svojho a nezatazovat
ho primitivnymi svetskymi problemami... Lenze!
Skuste v dnesnej dobe nieco opravovat, zohnat si jedlo, knihy,
kurivo do pece. Potom elektriku na poplasne zariadenia, pre mobily,
na beznin do aut a dokonca aj ucty treba platit peniazmi. Modlidby akosi
nepomahaju.
Takze dnes sa mnisi zmenili na manazerov, sprostredkovatelov,
sprievodcov, straznikov (ale to vlastne robili vzdy), agentov cestoviek,
a ja neviem akych dalsich 1000 obycajnych povolani. A to vsetko len preto,
aby zohnali nejake tie bubaciky na svoje 'domceky'. A je po nebeskom klude
na meditaciu, pretoze viete si predstavit aky bordel a hluk robia tisice
turistov, prichadzajucich hromadne autobusmi do tychto nedostupnych koncin?
Ale zas sa musi nechat, maju to vymyslene: turisti od 9tej do 16tej.
potom nech sa paci, opustit uzemie. A bozsky klud je zase nastoleny.
Proste volakedy pracovali na svojich malych polickach na vrcholcoch skal,
kde si zasadili do malinkatych zahradiek nejaku tu zeleninku. Dnes vyberu
po 2E za turistu a maju skoro vsetko. Musia. Volakedy sa k nim pridavali
synovia (a dcery) z najbohatsich rodin, ktore potom sponzorovali na dlhe
roky jednotlive klastory. Dnes mnichov ubuda. Napriklad v najvasom z nich,
kde bolo miesto aj pre vyse 100 mnichov, dnes ziju traja. Aby boli klastory
upratane, beru ako vypomoc roznych civilnych zamestnancov. Proste nutnost.
Zaujimava je sposob stavby tychto klastorov. Volakedy si urobili sarkany.
Ake pustaju deti na jesen. Potom ho pustali, az sa sarkan nezachytil na nejakej
skale. Jeden mnich - samovrah potom sa za nim vyskrabal na vrchol. Na spodku
priviazali na koniec snurky sarkana tenke lanko, ktore potom ten skalolezec
vytiahol. Na lanko priviazali o nieco hrubsie lano, ktore bolo tiez vytiahnute.
A takto pokracovali, az kym sa nevytiahlo dostatocne hrube lano, aby sa mohli
pomocou neho vytahovat na vrchol skal kosiky plne tehal, skal, piesku a ineho
stavebneho materialu. potom sa vytahovali potraviny, voda, a proste vsetko.
Napriklad aj povrazovy rebrik, po ktorom sa mnisy dostavali do vysin.
Ked sa klastor postavil, neexistovala k nemu ziadna cesta. Vzdy bolo treba
zdolat tu vysku po lanovom rebriku. Len naklad sa potom vytahoval. A starsi
nevladni ci chori mnisy (popripade ini nac\vstevnici, ale tych bolo naozaj
zriedkavo). To vytahovanie trvalo od 15 minut do hodiny. Podla polohy klastora,
hmotnosti navstevnika, pocasia, ci podla toho kolki dalsi mnisi sa zapojili do
samotneho vytahovania. A podla slov sprievodcu medzitym navstevnik-cestovatel
sa usilovne modlil. A ja verim, ze tie modlidby boli myslene naozaj z uprimneho
srdca, lebo v takej situacii naozaj jeden nevie, kedy pride ta jeho posledna
chvilka. Ved vyse polhodiny sa nechat v burke oplieskavat vetrom o skalu a pod
sebou peknych par desiatok metrov nicoho zakonceneho zase skalou ... UFF!
Videl som, viem o com hovorim :)
Inak velmi radi poukazuju skoro vsetko, co maju. Ale treba striktne
dodrziavat urcite zasady: nefotit v kaplnkach, v kostnici, v muzeu so svatymi
predmetmi, zeny misa mat sukne a zahalene ramena, ... ja si vsetko uz nepamatam.
Ja som nemal problem, ale pamatam ako jedneho, co sa snazil fotit v muzeu,
vyviedli. Teda to bola akcia! V klude a v tichu miestnosti najprv zaplesol
nejaky ostry zvuk sta do bica. Nez som sa stihol spamatat a poobzerat,
bradaty mnich v kutni priskocil k jednemu clovekovi, vytrhol mu fotak z ruky,
medzitym vbehol druhy, ten ho doslova vytlacil von na chodbu. Hulakali a
hlucili pritom, az v usiach zaliehalo. Potom uz vonku na chodbe sa ukludnili,
fotak vratili a poklonou poprsili mileho turistu, aby sa uz nezdrzoval, ale
isiel napriklad na terasu, kde bol nadherny vyhlad. Ukazkove spravanie sa.
A co to pleslo? Nevedel som, kym do muzea nevkrocila zena, co si dala dole
z ramien satku (ktoru zadarmo poziciavali pri vstupe, aby kazda vyhovovala
prepdpisom). Len co ju zbadal ten bradaty mnich, zdvihol ruky a tleskol.
Az mi zase zalahlo v usiach! Evidentne sa tym roky bavi takze ziskal ohromny
grif na uplne perfektny vystrel! Zena sa zlakla ale v momente vedela co je vo
veci a uz si natahovala satku cez plecia.
Uz som spomenul vyhlad. Ten naozaj je uchvacujuci. TO jednoducho sa treba
postavit na kraj a pozerat a pozerat a pozerat ....
.... dalsie pokracovanie zase niekedy nabuduce
:)
|
